Jdi na obsah Jdi na menu
 


Za všetko môžu receptory?

 

            Začnime vtipom: Pýta sa chlapík okoloidúceho “nevideli ste tadiaľto bežať dvoch bláznov?“ okoloidúci sa opýta: “A ako vyzerali?“ „Jeden bol taký malý a chudý, mal asi tak 190cm a 100 kg a druhý bol hotový obor. Mal dobrých 150 cm a takých 60 kg.“ „Počkajte to nejako nesedí. Malý a 190 cm a 100 kg?...namieta okoloidúci. „Veď Vám hovorím, že to boli blázni. “Odpovie chlapík.

 

            Naozaj pre “bláznov“ platia iné meradlá, iné normy, na ktoré sme zvyknutí u “normálnych“ ľudí? Niekedy sa ľudia netrpiaci psychózou skutočne k nim správajú ako vo vtipe. Pritom duševne chorí si so sebou nesú tie isté, im vlastné povahy, temperamenty, každý je jedinečnou osobnosťou, akurát nesú so sebou bremeno psychózy a lieky ktoré užívajú im urezávajú “vlnky šťastia“ .

 

Chorá je duša alebo mozog?

 

            Lekári si kládli otázku, čo je v mozgu chorého na schizofréniu iné . Schizofrénia sa totiž kedysi dávno označovala ako “dementia praecox“, čo znamená predčasná demencia. Tento názor je už dávno prekonaný. V preparátov z mozgu mŕtvych schizofrenikov sa hľadali degenaratívne zmeny, aké sú typické pre neurodegeneratívne choroby. ( Alzheimer. ch., Parkinson. ch, priónové nákazy alebo dedičná Creutzfeldt‑Jakobsová choroba).Nenašli sa žiadne rozdiely oproti preparátom od zdravých ľudí.

            Po objave zázračnej látky–chlórpromazínu, prvého antipsychotika, získali lekári mocnú zbraň ako likvidovať halucinácie, bludy, nepokoj a zvládať aj prípady agresívneho šialenstva, kde sa predtým muselo pristúpiť k radikálnej a raz navždy nevratnej operácii–lobotómii. Pri lobotómii sa chirurgicky preťali nervové dráhy, ktoré spájajú čelový lalok mozgovej kôry so štruktúrami v mozgovom kmeni. Tento zásah znamenal síce upokojenie agresívnych pacientov (aj to nie vždy), ale natrvalo zmenil osobnosť človeka. Človek sa stal akoby bez osobnosti. Čelové laloky mozgovej kôry sa totiž laicky nazývajú “centrom osobnosti“. Objav chlórpromazínu znamenal úplnú revolúciu.

            Biochemici zistili, že chlórpromazín blokuje receptory dopamínu (čo sú receptory bude vysvetlené) a tak sa zrodila predstava, že kľúčovou látkou schizofrénie je práve dopamín a jeho jeden receptor typu D2. Tak vznikla tzv. klasická dopamínová hypotéza.

            Dnes už veda v mnohom pokročila, biochemické procesy v mozgu sa poznajú veľmi dobre a zrodili sa ďalšie receptorove hypotézy vzniku alebo aspoň rozvoja príznakov schizofrénie. Do úvahy začali pripadať aj ďalšie mozgové mediátory ako sú: glutamát serotonín, neuropeptidy. Existujú aj nereceptorové teórie, ktoré napr. tvrdia, že príčinou je porušená migrácia neurónov pred narodením človeka. V niektorých oblastiach mozgu sa totiž našli neuróny, ktoré sem chybne doputovali. Tieto môžu vytvoriť chybné spojenia s ostatnými bunkami, ktoré sa aktivizujú v období vyzrievania osobnosti človeka. Zatiaľ je etiológia (príčina) schizofrénie neznáma, pozná sa len následok, čo je biochemická odchýlka v určitých oblastiach mozgu. Napriek viacerým receptorovým aj nereceptorovým hypotézam aj tie najmodernejšie antipsychotiká účinkujú tak, že vychádzajú vlastne z princípu revidovanej dopamínovej hypotézy, čo znamená, že normalizujú aktivitu dopamínových dráh.

 

 

Čo je mediátor, receptor a ako účinkujú lieky.

 

            Mediátor (neurotransmiter, neuroprenášač), je chemická látka, ktorá prenáša signál v štrbine medzi predchádzajúcim a nasledujúcim neurónom (nervovou bunkou) teda v smere šírenia signálu. Receptor je špeciálny enzým-bielkovina, ktorý slúži ako vykonávač odpovede, zosilňovač signálu. Mediátor a receptor sa k sebe majú ako kľúč a zámok, pričom aktiváciu receptora si možno predstaviť ako odomykanie zámku mediátorom.

 

Obrazek

Ale je tu jeden rozdiel: mediátor ako kľúč pasuje do viacerých zámkov, pretože existuje viac typov receptorov pre ten istý mediátor. Napríklad dopamínový receptor má typy: D1, D2, D3, D4, D5, serotonínový má typy: 5‑HT1, 5–HT2 a pod.

 

Liek si zase možno predstaviť ako pakľúč, ktorý je schopný uzamknúť aj receptory, prislúchajúce iným mediátorom napr. Olanzapín  blokuje dopamínové D2, ale aj serotonínové 5‑HT2 receptory.

Mediátor odomkne zámok

 

Obrazek

a signál sa prenesie a zosíli, liek uzamkne zámok a signál sa neprenesie. Liek aj mediátor súťažia o miesto na receptore. Podľa toho, či je viac mediátora alebo lieku dostaví sa výsledný efekt. Preto je pri liekoch dôležité dosiahnuť tzv. terapeutickú dávku.

 

Obrazek

 

 

Obrazek

Lieky, ktoré zamykajú zámky (receptory) sa nazývajú antagonisti. Lieky sú schopné zámky aj odomykať-pôsobia tak ako mediátor a nazývajú sa agonisti. Antipsychotiká pôsobia ako antagonisti a niektoré drogy ako agonisti (preto na ne pozor, lebo môžu prenos signálu príliš zosilniť a narobiť neplechu.). LSD je agonistom 5‑HT2 receptorov, THC-(účinná látka z marihuány) je agonistom kannabinoidných receptorov.

 

 

V súčasnosti zažívajú boom tzv. atypické antipsychotiká a síce kombinovaní antagonisti serotonínových a dopamínových receptorov. (skratka SDA)

 

V kocke možno zhrnúť, že kompenzácia biochemickej odchýlky v chorom mozgu sa deje následovne:

 

            Vplyvom blokujúceho účinku na D2 receptory dôjde k zníženiu počtu dopamínových D2 receptorov, ktoré sú na strane membrány prijímajúcej signál (postsynaptická membrána) Tým sa odstráni “precitlivelosť“ postsynaptickej membrány na dopamín. Prenos signálu sa tak zoslabí. Je to akoby ste zoslabili zvukový zosilňovač, ktorý “chytil spätnú väzbu“. Tým sa zníži dopamínový prenos v oblastiach mozgu, kde bolo dopamínu aj receptorov priveľa-limbický systém. Týmto sa potlačia pozitívne príznaky ako sú napr. halucinácie, bludy.

            Vplyvom blokády 5‑HT2 serotonínových receptorov dôjde na výstupnej (presynaptickej) membráne predchádzajúceho neurónu k zablokovaniu serotonínových receptorov 5–HT2, ktoré majú za úlohu znižovať vyplavovanie dopamínu. Takto sa vlastne odbrzdia a vyplavia dopamín v oblastiach kde ho bolo primálo-striatum-oblasť riadenia mimovoľných pohybov. viď. obr.1. Tým dôjde k zmierneniu príznakov ako sú rôzne grimasy, zášklby svalstva, tras a pod. Tento súbor príznakov sa nazýva extrapyramídový syndróm a je vedľajším účinkom tzv. typických antipsychotík, akým bol už spomínaný chlórpromazín, ktorému chýbal blokujúci účinok na 5‑HT2 receptory..

            SDA zvýšia vyplavovanie dopamínu v prefrontálnej kôre, účinkom cez viaceré receptory a tým potlačia tzv. negatívne príznaky ako sú: depresie, kognitívny deficit, poruchy pozornosti, otupenosť.

Obrazek

 

 

Žriedlom dopamínových dráh sú dve zoskupenia jadier neurónov v strednom mozgu:A10 area ventralis tegmentum a A9-substantia nigra (čierna substancia). A10 je zdrojom (počiatkom) dopamínových dráh, ktoré vedú do limbického systém (vyznačenie šedou) a do prefrontálnej kôry (vyznačené bodkovane), dajú sa označiť ako dopamínové dráhy myslenia a cítenia, A9 je počiatkom dopamínových dráh, ktoré končia v oblasti striatum (pruhované teleso) a dajú sa označiť ako dopamínové dráhy pohybu. Pri Parkinsonovej chorobe bunky substantia nigra odumierajú a v striate je nedostatok dopamínu.

 

 

 

Obr. kompenzácia biochemickej odchýlky v mozgu človeka chorého na schizofréniu atypickým antipsychotikom.

Obrazek

 

            Pred liečbou je rovnováha posunutá  tak, že v limbickom systéme je priveľa dopamínu a receptorou D2 a v prefrontálnej kôre je nedostatok dopamínu.

            Atypické antipsychotikum “tlačí na váhy“ z oboch strán a tým normalizuje biochemickú situáciu v mozgu.

Obrazek

 

 

            Je schizofrénia časovaná bomba, ktorá zákonite musí vybuchnúť?

 

Odpovede na túto otázku sa rôznia. Napr. spomínali sme už hypotézu a chybnej migrácii neurónov ešte pred narodením. Skúmali sa tiež prípady jednovaječných dvojčiat. Kde sa zistilo, že existuje pravdepodobnosť 50%, že keď ochorie jedno, ochorie aj druhé. Pritom jednovaječné dvojčatá majú úplne rovnaký genóm (súbor všetkých génov). Jednoznačná genetická predurčenosť neexistuje. Všeobecne sa má za to, že sa dedí všeobecná predispozícia pre vznik duševnej choroby tzv. vulnerabilita, čo znamená zraniteľnost. Na vznik duševnej choroby je potom potrebný aj vplyv prostredia. Vulnerabilita sa dedí ako multifaktoriálny kvalitatívny znak podobne ako talent. Nie tak ako IQ, čo je kvantitatívny znak. Teda šikmo, nie z otca na syna, ale skôr otec-synovec. Pri dedení talentu platia dva zákony: pravidlo “návratu k priemeru“, čo znamená, že dvom talentovaným rodičom sa narodí menej talentované dieťa, a tzv. “sila prvej generácie“, keď sa dvom netalentovaným rodičom narodí talentované dieťa, či dokonca génius.

            Osobne ma fascinuje otázka: Ak je už v kolíske rozhodnuté, že časovaná bomba –schizofrénia vypukne, ako je možné, že vlastne “už chorý mozog“ zvládne náročné úlohy v detstve (naučiť sa chodiť, rozprávať, prijímať a dávať city, pochopiť vtip a reagovať smiechom) a zrazu v období dospievania (17-21r) sa čosi stane a ďalší vývoj sa sa zvrhne. Čo záhadné sa v tomto období deje? Je to niečo, ako príliš skoré zhorenie, ako je to známe zo života hviezd na nebi. O živote hviezd platí: čím hmotnejšia hviezda, tým rýchlejšie zhorí.

 

            Človek sa rodí predčasne, frontálne laloky dozrievajú ( maturujú) práve v období adolescencie, čo je kritické pre tvorbu nových synapsii v prefrontálnej kôre, ktorá je zse zodpovedne za pozíciu "supervisior" exekutívnych funkcií. Čas dozrievania pozitívne korelujé s typickým nástupom schizofrénie, dohľad nad celistvosťou zase s oblastiami prefrontálnej kôry resp. frontálneho laloku.

 

 

 

            Čo dodať na záver ? Naozaj za všetko môžu receptory ? Nie a rozhodne nie! Zmeny v receptoroch sú len následkom, nie príčinou schizofrénie. Tá zostáva zahalená rúškom tajomstva. Veľa času som strávil štúdiom receptorov a som presvedčený, že tadiaľto cesta nevedie. Aj keď farmakológia je odkázaná na túto cestu. Napadá mi analógia s balónom, ktorý nafukujeme. Po určitej dobe balón praskne. Vzniknú z neho kúsky, ktoré majú rôzny tvar ( analógia s rozložením receptorov ) a môžeme popisovať: toto je prasklina typu D2...atď. Ale príčinou neboli praskliny samotné, ale to, že sa balón príliš nafúkol.

 

         

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Hm tá schizofrénia...

(FCKing Ramaš, 30. 1. 2015 16:11)

Musím smutne konštatovať, ja ju mám. Je to hnusná schizofrénia. No ale čo je horšie, mám extrapiramídový syndróm. Cítim sa otrasne, ludia sa na mna čudne pozerajú. Som z toho hotový. Jednoducho som vyhorený, nesústedený, otupelý. Už sa nedokážem začleniť do života. Mám lahkú robotičku na 5 hodín v bývalej škole. Nepomáha to. Mám čoraz horšie prolémy s pamäťou. Bude to zrejme ešte horšie a ja vidim že sa tomu nedá vyhnúť ani zabrániť. Čo mám robiť. To sa musel moj život tak poondiať?? Veď mám iba 29 rokov. No čo už, na druhej strane ma to už ani netankuje. Snažím sa byť voči tomuto lahostajný. Bývam často unavený a tak si cez den pospím. No a čo. Spánok je najlepší liek.

Re: Hm tá schizofrénia...

(V, 18. 12. 2017 22:52)

Ahoj, skusal si aj liecbu vitaminmi? Na nete su o tom rozsiahle clanky. Skus to. Drzim palce.

Re: Hm tá schizofrénia...

(Brano-Admin, 4. 3. 2016 15:00)

Si schopný si spmínat na svoj život a šťastie, keď ešte nebol, tak citujem "poondiatý"? Ak ano , nemaš sa na čo sťažovat, je to údelom 1% ludí , ktorých si do tanca pozve schizofrénia...je to štatistický výber, nikto za náhodu nemôže, preto nenariekaj, ale nieco s tym rob!!!Sú ľudia so schizofréniou, ktorí ani nie su schopní si spomínať..to je omnoho horšie!

schizofrenia

(james bond, 4. 2. 2017 22:48)

zaujimalo bi ma neprecital som si stejto stranky nic,ale zistili uz niekde ako vlastne mozog z hladiska matematiki pracuje?

Re: schizofrenia

(Brano_admin, 22. 2. 2017 21:32)

No prave pracuje na principe holografickej hypotezy, kt. rozvinul Pribram, a k tejto hypoteze patri aj prislusna matematika.Ale tento vyklad je zatial nepostacujuci a uz vobec nie aplikovatelny. Ale vyzera to tak, ze ludstvo je uz k matematickemu modelu blizko, ostava otazkou, ako rychlo sa k takejto "limite" priblizuje je mozne, ze tak pomaly(asymptoticky), ze ju nikdy nedosiahne aj ked bude stale blizsie a blizsie.