Jdi na obsah Jdi na menu
 


 

Neúnavné hľadanie démona depresií-3

 

Na rozdiel od schizofrénie, kde sa pozoruje konštantný transkultúrny výskyt asi 1% v akejkoľvek populácii, výskyt depresií je častejší vo vyspelejších krajinách, čo vysvetľuje jej súvis s bezprostredným stresom, alebo prekonaným silným stresom. Os HPA sa stane autonómnou a generuje stresu podobný stav, avšak bez vyplavenia budivých amínov ako protiváhy.

Akému stavu sa depresia najviac podobá? A akú má silu, čo je schopná s človekom urobiť? Nuž často sa pripodobňuje k silnému smútku, čo však nie je správne. Zoberme si napr. smútok za milovanou osobou, ktorá zomrela. Pes nedokáže prekonať smrť svojho pána, ale človek dokáže prekonať smrť aj tej najbližšej osoby, svedčia o tom mnohé príklady z nášho okolia, kedy človek pokračoval v živote aj napriek takejto hroznej strate. Iste, našli by sa aj prípady, kedy si ten, čo zostal nažive , dobrovoľne vzal život, ale počet takýchto prípadov sa ani zďaleka nepribližuje počtu samovrážd, ako dôsledku silnej alebo dlhotrvajúcej depresie. Jedná sa niekedy o hrozné stavy spojené so schvátenosťou, ktorá je už natoľko neznesiteľná, že smrť sa zdá jediným východiskom. Ak sa takýto prípad podchytí včas, človeka možno zachrániť. V úvahe o démonovi depresie som nespomenul  ďalšiu mocnú zbraň, ktorá je postupom prvej voľby, práve pri depresii a niekedy život zachraňujúcou metódou. Jedná sa o chválne‑nechválne známu elektrokonvulzívnu liečbu (EKL) ľudovo nazývanú elektrošoky. Jej mechanizmus účinku nie je plne objasnený, ale už sa dokázalo, že hlavným účinkom je down‑regulácia postsynaptických serotonínových receptorov 5‑HT2 (down‑regulácia znamená zníženie počtu) a noradrenalínových beta‑receptorov spolu aj s down‑reguláciou postsynaptických dopamínových receptorov D2, D4 príp. ďalších podtypov. Tak isto sa po elektrošokoch zvýšia hladiny budivých amínov, neuropeptidov v synaptických štrbinách, ako aj sa zvýši hladina dopamínu a noradrenalínu v prefrontálnej kôre (PFC). Zároveň sa aktivizuje plastičnosť mozgu prostredníctvom zvýšeného BDNF (brain derivated neurotrophic factor-neutrofný faktor odvodený od mozgu) a indukuje sa proliferácia neurónov v hippocampe, ktoré sa rozkošatejú a vytvárajú nové spojenia s ostatnými bunkami. Práve novotvorba spojení môže mať súvis s poškodením výbavnosti pamäte po EKL. Pravda, toto možno dosiahnuť aj liekmi, ale po EKL je nástup účinku promptný a poskytne čas na začatie liečby liekmi(nezabúdajme, že plný účinok SSRI resp. SNRI  sa dostaví  až o niekoľko týždňov).

Takže za pomoci liekov a EKL vieme depresie ako tak zvládnuť, aj keď ťažké depresie spojené napr. so schizofréniou sa poddávajú veľmi ťažko a vyžadujú čas.

Ale vráťme sa k otázke, k akému stavu možno depresiu prirovnať. Buď je to stav hroznej úzkosti, schvátenosti alebo hlbokej letargie s nezáujmom a akýkoľvek podnet z okolia, neschopnosť pociťovať radosť(anhedónia). Ani ten najlepší priateľ, ani ten najlepší vtip, ani tá najlepšia správa nedokážu tento stav zmeniť. A zvyčajne najhoršie je to ráno. Existujú špeciálne typy depresií vyvolané nedostatkom svetla. Tieto sa spájajú s látkou melatonínom‑“chemickým vyjadrením tmy“. Je tiež známe, že spánková deprivácia (nedostatok spánku) potlačuje prejavy pri depresii.

 Smútok, aj ten najhlbší sa od depresie líši. Má totiž svoje projekčné miesto v mozgovej kôre, čo depresia nemá .Smútok je “pestrý“ aj keď citovo nepríjemný obraz v mozgu.

Ďalej, je pominuteľný. Napr. dozvedeli sme sa, že osoba, ktorá údajne zomrela v skutočnosti žije..smútok je raz-dva preč. Depresia takúto vlastnosť nemá, ( niekedy sa však z takéhoto šoku-silného stresu vyvinie depresia, ktorá sa po čase stane autonómnou t. j. nezávislou na okolitých podnetoch.).

Depresia je prototypom monotónneho-generalizovaného obrazu v mozgu na úkor pestrosti tohto obrazu. Je nedekódovateľná-nevieme povedať odkiaľ prichádza. Zase sa dostávame k vzťahu monotónnosť‑pestrosť v súvislosti s afektívnymi chorobami.

Teória veľkého zjednotenia: Podľa najnovších poznatkov sa uvažuje, že predtým samostatne chápené poruchy - choroby a to : schizofrénia, schizoafektívna porucha a bipolárna porucha, by mali byť posudzované ako jedno kontinuum, jeden celok na základe prekryvu ich genetických korelátov. Nuž, budúcnosť nás možno ešte prekvapí. V preospech tejto hypotézy okrem genetickej korelácie hovorí aj fakt, že v súčasnosti sa liečia rovnakými liekmi, čo by základná báza, čo vonkoncom nebolo pred 30 timi rokmi samozrejmosťou.(MARTA=multi acting receptor target antagonists).

 

Ako hlboko nás zasiahnú lieky?

            Nuž presne tak hlboko ako nás zasiahne choroba, či už je schizofrénia alebo depresia a tak hlboko, ako je pretváraný náš mozog procesom učenia. Odborne sa hovorí, že lieky proti depresii(AD) ako aj lieky proti schizofrénii(antipsychotiká, neuroleptiká) spôsobujú po dohodobom užívaní zmeny génovej expresie v nervových bunkách. Hlavne, čo sa týka BDNF, ktorý pôsobí ako viability faktor pre neuróny (faktor prežitia) a aktivácia expresie (vyjadrenia)c‑fos génu, čo je zase marker (znak) prestavby neurónových obvodov.

            Na to, aby sme tomu porozumeli musíme si pripomenúť základné poznatky z biológie génov.


 

            V prvom rade gény sídlia v jadre bunky v dvojzávitovej DNA (deoxyribonucleic acid). DNA je zložitým spôsobom zvinutá, tak že sa namotáva na špeciálne bielkoviny históny a potom sa dalej špiralizuje. Viď obr.6

 

Obrazek

 

Obr.6 postupné zvíjanie DNA až do metafázových chromozómov, lieky ale aj stres sa dostanú až po úroveň nukleozómu. (30 nm vlákno chromatínu).Chemickým pozmenením histónov regulujú aktivitu génov. Na to aby sa staly gény aktívne musia sa najprv“rozbaliť“=dekondenzovať chromatín

 

Nie všetky gény sú aktívne v každej bunke.Všetky jadrové bunky obsahujú rovnaký genóm, ale v každom type buniek sú aktívné iné gény hovoríme že sú rozlične exprimované (vyjadrované). Expresia génov je to čo odlišuje nervové bunky a bunky napr. črevnej sliznice. Za mieru expresie génu sa považuje množstvo produkovaného proteínu, ktorý je kódovaný daným génom, resp. enzýmová aktivita, ak kódovaným proteínom bol enzým. Existujú dva nevyhnutné procesy, aby bol daný gén vyjadrený (exprimovaný). Je to prepis(transkripcia) a preklad (translácia) génu. Prepis (transkripcia) sa realizuje transkripčným aparátom prepisom génu z DNA do mediátorovej RNA(messenger ribonucleic acid-mRNA). Riadenie tohto procesu je hlavným prostriedkom regulácie génovej expresie. Preklad (translácia) sa realizuje skupinou enzýmov prekladom genetického kódu do poradia aminokyselin v proteíne resp. enzýme a jej regulácia nemá taký zásadný význam ako regulácia génovej expresie na úrovni transkripcie. Pre proces postupnej špecializácie bunky(bunková diferenciácia) ako aj pre proces delenia bunky sú dôležité tzv. protoonkogény. Protoonkogénmi sa nazývajú preto, pretože pri mutácii sa zmenia na onkogény, ktoré kódujú tzv. onkoproteíny, ktoré sa priamo podieľajú na malígnej (zhubnej) transformácii bunky na neoplastickú (nádorovú). V nezmutovanej podobe sú však nevyhnutné pre procesy delenia a diferenciácie bunky. Medzi tieto protoonkogény patria aj gény c‑fosc‑jun, ktoré kódujú dva proteíny, ktorých spojením vzniká potentný transkripčný faktor. Tento sa viaže na oblasť promótora (štartéra transkripcie) v reťazci DNA resp. na časť nazývanej zosilňovač transkripcie (enhancer), ktorý silne zvyšuje transkripciu určitého génu a teda aj expresiu tohto génu v bunke. Vyvolávače bunkového delenia-rastové faktory zvyšujú expresiu génov c‑fos a jun, vo včasných fázach bunkového delenia resp. pri diferenciácii bunky. Expresia c‑fos je ukazovateľom “oživenia“ nervovej bunky, no a na veľké prekvapenie, ktoré úplne potopilo dlho platnú dogmu, že v dospelom jedincovi sa neuróny už nemnožia, neuróny v hippocampu sú schopné proliferovať z progenitorových (“zadaných“) buniek a pritom prerastať vrstvou granulárnych buniek a diferencovať sa na glie alebo neuróny a pritom sa rozkošaťovať. (s určitosťou tento proces prebieha v hippocampe‑oblasť majúca vzťah k pamäti).

            Každý liek (psychofarmakum) vytvára svoj “vlastný odtlačok“ v reorganizácii nervových zapojení práve rozdielným ovplyvňovaním expresie protoonkogénu c‑fos v rozdielnych oblastiach mozgu.(podobne aj drogy vytvárajú svoj vlastný odtlačok) Dva lieky, hoci z tej istej skupiny, vykazuju tzv. cross aktivitu (skríženú aktivitu) pri zmenách expresie c‑fos. v jednotlivých oblastiach mozgu. Tak napr. Haloperidol bude vykazovať cross aktivitu voči klozapinu. Ak sa lieky vymenia dôjde na určitú dobu k aktivácii expresie c-fos v tých oblastiach, kde sa tieto dva lieky správajú odlišne. Oblasti v ktorých pôsobia rovnako nedôjde k zvýšenej expresii c-fos génov.(cross tolerance).

 

Aktivované receptory mediátorom (prvý posol) odovzdávajú prenášaný signál cyklickému adenozýn‑monofosfátu ( cAMP ) ako druhému poslovi, ióny vápnika sú tiež dôležitým druhým poslom.

Obrazek

 

 

Obr.7: Znázornenie kaskády pre zvýšenu expresiu c‑fos ako odpoveď na signálnu dráhu cez druhého posla cAMP. cAMP (cyklický adenozýn monofosfát) aktivuje proteín kinázu, ktorá aktivuje transkripčný faktor CREB (proteín viažuci sa na cAMP responzívny element) a ten po naviazaní sa na element CRE (cAMP response element) spustí transkripciu génu c‑fos a to tak, že umožní naviazanie sa RNA‑polymerázy-enzýmu syntetizujúceho mRNA. V blízkosti samotného génu pre c‑fos sa nachadza regulačná oblasť transkripcie-promótor a oblasť, kde sa transkripcia zastaví na terminátore.

 

Obrazek

 

 

 

 

Obr.8: Schéma signálnej kaskády cez cAMP. Mediátor(prvý posol), resp. liečivo aktivuje, resp. blokuje receptor spojený s enzýmom adenyl‑cyklázou, ktorá produkuje cAMP(druhý posol).cAMP aktivuje enzým proteín‑kinázu(tretí posol) ktorá aktivuje transkripčné faktory c‑fos a c‑jun, ktoré sa spoja do diméru a následne sa viažu na promótor jednovláknovej(ssDNA-kódujúce vlákno) a silne zosilnia transkripciu génu pre BDNF, ktorý je nevyhnutný pre prestavbu neurónu.(BDNF je tzv. viability faktor pre neuróny)

 


Ďalším prostriedkom vzniku“odtlačku“ je fenómén dlhodobej potenciácie. LTP (long term potentiation) a dlhodobej depresie LTD (long term depresion). LTP sa prejavuje po dlhodobom dráždení určitej synapsie vzruchmi s vysokou frekvenciou(burst firing). Za LTP je zodpovedný démon schizofrénie NMDA receptory a ich príbuzné AMPA receptory.pre kyselinu glutámovú. Dôležitú úlohu tu zohrávajú iony vápnika ako azda najdôležitejšieho druhého posla (presnejšie jeho komplexy s calmodulínom-bielkovinou viažúcou vápnik s aktivačnými vlastnostiami pre proteínkinázu C-PKC.).

 

      Pred vysokofrekvenčnou stimuláciou NMDA receptorov mediátorom (kys. glutámová) sú vápnikové (Ca2+) iónové kanále blokované iónmi horčíka(Mg2+), cez AMPA receptorové kanále prúdi minimum monovalentných iónov (Na+, K+)-

Pri vysokofrekvenčnej stimulácii nastane silné vyplavenie kys. glutámovej, ktorá “otvorí“ vápnikové kanále, ktoré umožnia vtok iónov vápnika do cytoplazmy a tým aktiváciu proteínkinázy C (PKC), aktivovaná PKC fosforyluje AMPA receptory, ktoré sa stanú citlivými na kys. glutámovú

Senzibilizované AMPA receptory po kontakte aj s menším množstvom kys. glutámovej otvárajú iónové kanále a umožnia silný tok monovalentných iónov(Na+, K+) cez membránu a tým zmenia postsynaptický membránový potenciál (depolarizácia postsynaptickej membrány)

 


Pre fenomén dlhodobej depresie (LTD) zohrávajú kľúčovú úlohu rovnako NMDA‑receptory. LTD sa narozdiel od LTP objavuje po dlhodobej aktivácii synapsie vzruchmi s pomalou frekvenciou a dlhým stavom hyperpolarizácie. Pre plastickosť neurónov je rovnako dôležitá ako LTP. Ako dôsledok LTP a LDP je vznik dendritických tŕňov v niektorých oblastiach mnozgu (hlavne hippocampus) mechnizmom elektroforetickej prestavby membrány neurónov

.

 

Nuž ako hlboko nás zasiahnu choroba a lieky?

Na jednom posedení ľudí s duševnou chorobou a lekárov podla takáto otázka. „Môže byť za chorobu zodpovedný patologický podmienený spoj a ak áno, nemôže nejako vyhasnúť? “

Nuž samotná choroba je vlastne súbor podmienených spojov, ktorý ako celok spontánne vyhasína len nepatrne, ľahko sa opäť obnoví. Je to starý znamy fakt aj so života zdravých ľudí, že to, čo sa človek nesprávne naučí, je ťažšie zmeniť, jednoduchšie je naučiť sa to odznova. Elektrokonvulzie čiastočne vymažú niektoré podmienené spoje a lieky umožnia vyššie spomenutými mechanizmami vytvoriť si nové, kompenzačné stereotypy, ktoré umožnia fungovanie aj za neustálych, nevyhasnutých podmienených spojov – chorobných.


 

Ale toto všetko spravia lieky a odborrná pomoc, ale čo môžem urobiť ja?

Nuž pred liečbou nepokúšať sa utopiť depresiu v alkohole-ten ju len prehĺbi. Ani anxiolytiká, čo by partizánska vojna, na depresiu nezaberú tak, ako nemožno ísť so samopalom na tank. Na depresiu sú špecializované lieky antidepresíva a všetky predsudky stranou, chýba mozgu regulačná látka a tú obstarajú jedine antidepresíva Tak ako pri angíne je nutné užívat antibiotiká. Ešte tu treba zdôrazniť, že človeku trpiaceho depresiou, nepomôžu rady aj tých “najlepších priateľov“ „nepoddávaj sa, vzchop sa!“ treba promtne zasiahnuť do biochémie mozgu liečivom resp. EKL. Vtedy rady už nepomôžu, aj ked predtým by mohli pomôcť. Pri endogénnej depresii je proces normálneho chápania natoľko oklamaný , že nemožno sa už dostat do seba pozitívne informácie, aj keby to bola objektívna pravda..Táto etapa nastúpi až po zvládnuti depresie liekmi. A čo sa týka zdržanlivosti navštíviť psychiatra z obáv o diskreditáciu, tu sa musí jednať naozaj promptne, hlavne to platí pre blízkych ľudí, aby spustili poplach. A že sa to nakoniec každý dozvie? Nuž, ako sa hovorí “všetci ľudia, všetko vedia“. Nezabúdajme, že dnes je depresia úspešne liečiteľná. A potom sa pohľad na svet zmení a my objavíme nové riešenia každej situácie. A čo bilančná sebevražda? Na to je vždy dosť času, aj v terminálnej fáze choroby s ukrutními bolesťami je možné pomôcť-sú k dispozíccii lieky. Áno, pravdepodobne zomrieme, ale až do poslednej chvíle sme bojovali. Môj otec mal také presvedčnie, že bez boja by sme sa nemali vzdávať, aj keď proti nám stojí ohromná presila. Môže sa stať zázrak. Ani on sa nevzdal, ale zázrak sa nestal...Ale pamätám si od neho jeden vtip: chlapík v žalári pred popravou požiadal kráľovnú o milosť, vraj, keď to urobí, naučí jej koňa do roka hovoriť. Kráľovnej sa tento nápad páčil a chlapík dostal milosť. Spoluväzeň sa ho pýta: „to naozaj jej naučíš koňa hovoriť? Ako to spravíš?“ Chlapík odpovie: „čo si blázon, nenaučím, ale do roku skape kôň, alebo kráľovná. V každom prípade mám rok času...“

 

 

 

           

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

EllCofF

(EllMody, 5. 11. 2019 3:44)

depresia -bolesť duše

(dada, 21. 6. 2012 10:16)

Som presvedčená,že odborníci majú úprimnú snahu ľuďom v depresii pomôcť,ale kým to budú robiť tak ako doposiaľ,idú po zlej ceste.V tomto pekle som trpela niekoľko rokov.Lieky,lieky a prístup k pacientovi medicínsky,školený podľa najnovších poznatkov,ale bez účinku.Tí ktorí dostali EKL liečbu,dneska apatický,bez života,akoby zmenená osobnosť a jeden prípad z môjho okolia je dokonca "nepríčetný"....nehodnotím kde sa stala chyba u iných,ale ja som po rokoch liečby-neliečby na tento typ liečenia zanevrela.Strávila som mnoho týždňov na psychiatrii,ale tam nikoho nezaujímalo,čo sa deje v mojej duši.Lieky perfektne utlmovali,ale kdesi vnútri to bol príšerný rev a bolesť duše...tá však medikov nezaujímala,skutočne studený prístup lekárov moje trápenie zosilovalo a bezmocnosť,ktorú som pritom cítila,Vám opísať nedokážem....oni boli neprestrelní,ich vzdelanie im dávalo pocit neomylnosti - a boli medzi nimi/síce riedko/ aj veľmi milí ľudia,ale dnes s odstupom času si myslím,že vďaka vzdelaniu aj bezmocní...videli,že pomôcť nevedia,ale aj na to mali zo školy inštrukcie.Ja som jedného dňa mala šťastie sa správne "nasrať",zahodila som lieky do koša,a nastúpila samoliečba cez východnú filozofiu,jogu,postupne som svoje trápenie vnímala ako výzvu vydržať a posunúť sa niekde.Vtedy som netušila kde,ale už myšlienka,že som si toto trápenie s depresiou priniesla na tento svet ako dar vedieť neskôr pomáhať a chápať iných ma robila silnejšou.Zamilovala som si literatúru kde som sa o duši dozvedela viac a študovala som a študovala.Nie som uletená" duchárka",ale spätná väzba mi ukazuje,že aj tadialto je cesta možná a účinná.Nepasujem sa za neomylného odborníka/ale je ním niekto?/,viem však s istotou,že lieky patria iba stavom,kde komunikácia možná už nie je,ale aj tu platí-pocit ,že pacient sa má o koho oprieť,láska a nie ľútosť,podpora a trpezlivosť dokážu zázraky.

Re: depresia -bolesť duše

(Braňo, 27. 7. 2012 22:29)

Súhlasím s mnohými argumentami uvedenými Tvojom komentári (Dada).. EKL je naozaj "kobercové bombardovanie...zničí všetko ale aj nepriateľa" osobne som ho tiež absolvoval, v dobrom úmysle som súhlasil a očakával čo bude potom...potom som na niekoľko týždňov mal zmenenú svoju prirodzénú osobnosť, ale v smere akoby som povedal zušľachtení až s prílišným altruizmom, o pamäti ani nehovorím, nedokázal som si vybaviť celky so súvislostiami, len útržky a vedomosti z vysokej školy boli " niekde , kde sa nedalo nič -takmer nič vybaviť", postihnutá deklaratívna pamäť ma neposlúchala asi tri roky..ale pozor! vedľa mňa ležal človek, ktorý neutrpel žiadnu ujmu po rovnakej dávke EKL a už pri prvom ráze som v jeho očiach videl že je "naspäť "v realite stratu pamäte nemal žiadnu a zakrátko sa vratil do "normálu". Chcem tým povedať, že EKL má veľmi individuálny dopad, v žiadnom prípade neprodukuje " Zombie" ale karty zamiešať môže. A je prvou voľbou pri hrôzostrašných depresiách , kedy može zachrániť život(pred samovraždou), po čase som zistil, že aplikácia EKL v mojom prípade mala z dlhodobého hľadiska viac prínosou ako škody, pretože som dobre toleroval dávky liekov...súhlasím s výrokom doktora Fursta, že " psychiatria je dnes v stave, v akom bola chémia v abdobí alchýmie" ale chápem lekárov, že musia hasiť, čo najviac prípadov a myslím, že to odzrkadľuje fakt, že na Slovensku štatisticky pripadá na každého pacienta(teda v minulosti aj Teba) cca 15-20 minút MESAČNE!!! za tak krátky čas nikto neodhalí" bolesť duše" na ktorú lieky už nezaberajú, skôr tak zvaný cooping=stratégia zvládania, ktorý si musí každy vytvoriť sám. Áno, lekári dnes " bolesť duše", čo može mať depresiu len ako jednu zo svojích častí (a tá dobre odpovedá nalieky) nevedia, práve tak ako alchymisti, nevedeli vysvetliť podstatu chemickej väzby, ale poznali mnoho cenných experimentálnych poznatkov a tak je na tom aj psychiatria dnes.

Re: depresia -bolesť duše

(Patricia, 3. 8. 2015 21:03)

súhlasím.....ja mám tiež, bohužiaľ, osobnú skúsenosť s liečením depresie na psychiatrii - pomocou liekov, elektrošokov....neprajem to nikomu, ani svojmu nepriateľovi.....odvtedy neuznávam antidepresíva ani psychiatriu ako vedu, pretože dovtedy som netušila, že existuje niečo ako sieťová posteľ, do ktorej vás zavrú ako najobávanejšieho vraha...presne ako bolo písané vyššie, nikoho tam nezaujíma vaša bolestivá duša, ked na všetko podľa lekárov existujú lieky, ktoré vás utlmia a utíšia, vy na dlhé hodiny zaspíte, ste ticho a oni majú pokoj, horšie je to po prebudení....ked ste stále v tej zamrežovanej posteli zamknutý na zámok :( a oproti v posteli to isté alebo ešte horšie stavy...za 5 týždňov na psychiatri sa nikto so mnou nerozprával, prečo sa depresia u mňa objavila, čo ju vyvolalo....najskôr mi tipovali, že mám shizofréniu!!! kto by nemal z tých liekov, čo do vás napichajú? (haloperidol a pod.) po ktorých máte halucinácie....neskôr mi dávali lieky na parkinsonovu chorobu!!!! ako pripadala som si a vlastne bola som úplne bezmocná, nemohla som ísť ani na wc, najskôr mi všetko pichali injekciami, a to museli prísť niekoľkí chlapi - resp. pacienti - liečení z nejakej závislosti (alkoholovej alebo drogovej), ktorí ma držali...neviem koľko elektrošokov som presne dostala, ale pamätám si tú miestnosť...predtým sa niekoľko hodín nemôže piť a jesť...doslova týranie v komibinácii s tou sieťovou posteľou....vymazalo mi to krátkodobú pamäť, nepamätám si, našťastie celých 5 týždňov na psychiatrii, ale pamätám si všetko, čo sa dialo doma predtým ako som skončila na psychiatrii...ale ťažšie sa mi učili texty na VŠ....našťastie po 9 mesiacoch od prepustenia som tabletky doslova zahodila do koša, pretože podľa mňa vôbec ale vôbec neliečia depresiu, pretože duša sa liekami vyliečiť nedá....vylieči sa to len tým, že problém, ktorý zapríčinil depresiu, sa vyrieši a odstráni....vďaka týmto "super" liekom som pribrala minimálne 20 kg, mám strie, stratila som menzes, čo môj psychiater odôvodňoval tým že je to normálne....antidepresíva nahrávajú len farmaceutickým firmám...nehovoriac o tom, že napr. zyprexa spôsobuje cukrovku....

Re: Re: depresia -bolesť duše

(Brano_Admin, 4. 3. 2016 14:51)

Patricia, Tvoj prispevokl, som takmer vymazal, pretoze mi pripomina "Prelet nad kukucim hniezdom", kt. bol riadne pritiahnuty za vlasy a velmi zastaraly, liecba elektrosokmi je velmi ucinna a dokaze zachranit zivot, vsetko ma svoju cenu, objektivne je pritom v niektorych pripadoch tak-povediac zblbnuta pamat, ale nie s pomylenim si svojej identity, ja sam mam pravom o tom hovorit, lebo som ju absolvoval, trvalo 7 rokov kym sa mi pamat skonsolidovala-este ze som o tom vopred nevedel a uplne pri jasnom vedomi som suhlasil s liecbou,.Treba konstatovat nasledovne: psychiatria je v sucasnosti na takej urovni stupna poznania, ako bola chemia v obdobi alchymie, teda metoda pokus -mozny priaznivy vplyv, to nie je take jednduche zvratit, mozog je ten najzlozitejsi vytvor prirody. Liecba elektro-konvulzivna je sprevadzana velkym zmenamy v rozlozeni mediatorov a aktivuju sa pri nej "spiaci predhchodcovia neuronov" tzv. progenitorove bunky , ktore sa rozkosatia a narusia uz vytvorenu pamatovu neuronovu siet. tym sa vysvetluje dekonsolidacia pamate.Koniec dobry=vsetkodobre, v sucasnosti mi pamat funguje trochu inak, ale dokonca lepsie ako, pred elektrosokmi, len som musel byt trpezlivy a neustale zatazovat mozog.
Na zaver-si skor raritnym prikladom , ako typickym...ale Tvoj prispevok som nevymazal...